Story Of Your Life [1.diel]

26. května 2012 v 8:06 | Jessie |  Stories
Nerozumiem prečo stále píšem také dementné veci. Ale tak tu to je. Príbeh som ešte musela premenovať kedže názovby po čase nedával zmysel =P.



,,Zara, čo tu robíš?"
Zara akurát vystrelila posledný šíp.
,,Dokonalo načasované," ironicky poznamenala.
,,Prepáč."
,,Čo tu chceš Cody?"
,,To by som sa mal pýtať ja, nemyslíš? Dnes loviť je úplná šialenosť."
,,Ako myslíš. No mňa to baví."
,,Ak ťa tu nájdu skončíš zle."
Znovu sa to stalo. V momente keď dopoveda vetu prestala som vnímať svet naokolo. Prepadla som sa do hlbín podvedomia.
Stála som v kúte akejsi miestnosti. Poobzerala som sa okol seba. Bolo tam plno ľudí.
Dospelí aj deti. Predrala som sa davom aby som sa pozrela okolo čoho je taký rozruch.
Bolo tam malé dievčatko, mohlo mať asi 7 rokov a v ruke držalo krvavý nôž. Neplakalo ani nekričalo. Jednoducho tam iba stála a pozorovala svet okolo seba. Muži v uniformách niečo hovorili rodičom dievčaťa. Otec iba prikivoval a matka si utierala slzy v očiach. Nepočula som o čom hovorili no videla som že jeden z mužov v unifrmách dal rozkaz a všetci ihneď odišli. Otec chytil matku za ruku a podišli k dievčatku. Matka ju zobrala za ruku. Vyzerali ako šťastná rodina. A v tom som si všimla znamienko čo malo dievčatko na krku. Také isté mám aj ja.
Opäť som sa vrátila do prítomnosti.
,,Opakuje sa to," povedala som zdesená.
,,Tie tvoje výlety?"
,,Presne. Ale teraz to bolo iné."
,,Čo myslíš tým slovom "iné"?"
,,Bola som tam ja. Videla som minulosť Cody."
,,Čo sa stalo?"
,,Neviem, nerozumela som tomu, nebola to minulosť, ktorá sa stala. Aspoň si to nepamätám."
,,Musíme s tým niečo spraviť. Nemôžeš takto žiť aj ďalej. Zblázniš sa z toho."
Cody bol dobrý priateľ. Mohla som mu povedať všetko, on si to nechal iba pre seba. Vždy sa mi snažil pomôcť no tentoraz nevedel ako.
,,Cody, zatiaľ je to v poriadku. Možno to časom prestane."
,,Časom? Už sú to 2 roky. Medzi tým si si stihla pozrieť útržky z myšlienok rôznych ľudí..."
,,A vždy som pri tom mala pocit déjá vu."
,,Aj dnes?"
,,Áno aj dnes. Ale nikdy som nič také nezažila."
,,Choď za lekárom."
,,Ten mi nepomôže."
,,Lekár tu možno nie, no bla si už niekedy v hlavnom meste?!"
,,V živote som sa z tejto diery nepohla."
,,Tak sa môžeš ísť rovno zbaliť."
,,Ale čo mama?"
,,Tá to pochopí."
,,Nepochopí, nevie o tom," skríkla som.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lela* | 26. května 2012 v 9:13 | Reagovat

Super :D

2 Jessie | E-mail | Web | 26. května 2012 v 9:16 | Reagovat

Ďakujem

3 tullibane | E-mail | Web | 26. května 2012 v 10:29 | Reagovat

Bože ja tvoje story skrátka milujem! ♥

4 Linn | Web | 26. května 2012 v 10:58 | Reagovat

Už sa teším na pokračovanie :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama